Na slovíčko pán tréner

Pred víkendovým začiatkom 1. maďarskej ligy sme sa pozhovárali s trénerom Peťom Bušíkom nielen o súbojoch v Maďarsku. Na pretras prišlo aj vystúpenie slovenského majstra na Europa Cupe, plány slovenskej ligy, či Bušovo rozhodcovské pôsobenie na nedávno skončených Majstrovstvách Sveta v Belgicku.

Vráťme sa ešte pár týždňov dozadu do Budapešti, kde sa Prievidžania zúčastnili prvého kola Europa Cupu. Ako hodnotíš vystúpenie družstva v zahraničnej konkurencii?

Myslím si, že prievidzskí delfíni podali dobré výkony. Našou achilovou pätou bol už tradične prvý zápas každého z dní. Najprv v sobotu prehra s veľkým favoritom z Ruska a následne v nedeľu prehra s maďarským Szentendre v semifinále turnaja. V oboch zápasoch nám to viazlo hlavne v útoku, veď v oboch zápasoch sme za celú hraciu dobu 34 minút dali len po 6 košov a s tým sa vyhrávať nedá. Druhé zápasy už boli z našej strany oveľa lepšie a to hlavne na útočnej polovici. V sobotu nás výhra so Škótmi posunula do semifinále turnaja a v nedeľu sme opäť Rusom dali až 14 košov, čo by nám napríklad stačilo na porazenie Szentendre v rannom zápase...

Je teda 4.miesto úspechom či sklamaním z nepostupu na finálový turnaj?

Pred turnajom som stanovil za cieľ aspoň to 4.miesto. Ním sme ukázali, že patríme pred škótskeho majstra, ktorý bol pred turnajom vyššie nasadený než Prievidza. Mňa obzvlášť potešila výhra nad Edinburghom, pretože sme ukázali, že slovenský korfbal stále patrí pred ten škótsky. Na druhej strane som v nedeľu cítil veľké sklamanie po nepostupe do finálovej trojice. Hlavne po zápase s Maďarmi, kde som cítil veľkú šancu na postup, ale ako som spomenul, zlyhali sme v strieľaný košov. Jediný kôš za polčas je nesmierne málo... Verím, že to Szentendre vrátime v maďarskej lige. A v rozhodujúcom zápase s Rusmi sme síce podali výborný výkon v útoku, ale na kvalitných Rusov to jednoducho nestačilo. Takže cieľ splnený, ale mierne sklamanie predsa len nastalo.

Poďme už k tej maďarskej lige. Po dlhých rokoch sa slovenský tím opäť predstaví v najvyššej súťaži našich južných susedov. Aké sú očakávania z nového ročníka?

Je faktom, že predchádzajúce pôsobenie Prievidze v 1.maďarskej lige si pamätá asi len 6 súčasných hráčov z inak 17-členného kádra. Dúfam, že títo korfbalisti potiahnú mladých, aby sme sa počas sezóny netrápili s nedostatkom skúseností s ťažšími zápasmi. Minulú sezónu si všetci postup z 2.ligy tvrdo vybojovali. Preto by bolo pekné, keby si tento rok korfbal na ihrisku viac užijeme. Už nemôžeme počítať s pravidelnými výhrami, ako v 2.lige. Súperi budú silnejší, preto prídu aj prehry. Chcel by som však, aby družstvo spoločnými silami napredovalo a nevypúšťalo žiadny zápas. Ťažko stanoviť nejaké ciele. Samozrejme vyhnúť sa boju o záchranu v 1.lige, či prípadne zabojovať o 4.miesto zaručujúce postup do play-off. Našim plánom však bude ísť od zápasu k zápasu, postupne sa zlepšovať, aby sme sa na konci sezóny priblížili k maďarskej špičke.

A čo slovenská liga? Očakávame, že ciele v nej zostanú len tie najvyššie.

To samozrejme. Slovenským titul je vždy cieľom v domácej súťaži. Tento rok sa však slovenská liga bude hrať trochu iným systémom, keď od osmičkového korfbalu prechádzame ku korfbalu len so 4 hráčmi. To nám zaručí väčšie množstvo družstiev a takisto môžeme zapojiť do súťaže aj novovznikajúci tím z Bratislavy. Jasné, že herný formát je iný. Kratšie zápasy a dynamickejšia hra, preto sa počas sezóny môže objaviť aj zopár prekvapení. Dúfam, že aj hráči si tento formát viac užijú. Na konci sezóny však bude spokojnosť jedine s titulom pre Prievidzu.

Na záver nášho rozhovoru pripomenieme nedávne Majstrovstvá Sveta v Belgicku, na ktorých si sa zúčastnil ako rozhodca. Aké sú tvoje dojmy po prvom takom veľkom turnaji?

Belgicko je korfbalová krajina, to nemusím pripomínať. Bolo vidieť na každom kroku, že organizátori dali do prípravy všetko svoje úsilie. A ja som si tento korfbalový sviatok náramne užil. Nezačal som síce ideálnym výkonom v mojom prvom zápase, ale bolo to spôsobené nervozitou a aj faktom, že som pískal tím z Brazílie, ktorý nie je až natoľko technicky zdatný ako ostatné družstvá na MS. Potom sa však moje výkony zlepšovali od zápasu k zápasu, pričom vrchol asi prišiel v zápase domáceho Belgicka proti Katalánsku. Zaplnená hala hnala domácich dopredu, ale tím sa nepodarilo do polčasu odskočiť na viac než 3 koše. Preto bol celý zápas fyzicky aj mentálne náročný. Veľa divákov, nervozita hráčov a trénerov. Len tak tak, že som nezačal rozdávať aj karty. :-D Zápas som si však náramne užil.

V posledný deň turnaja som dostal nomináciu ako prvý rezervný rozhodca v tradičnom finále medzi Belgickom a Holandskom, takže keby sa jeden z rozhodcov zápasu náhodou zranil musel by som ich nahradiť. To sa však našťastie nestalo. Našťastie, pretože sa hralo pred vypredanou arénou v Antverpách, ktorá poňala okolo 5000 fanúšikov. Bol to nádherný korfbalový sviatok, také niečo môžete zažiť len v Belgicku alebo Holandsku. Perličkou na torte bola návšteva belgického kráľa Filipa na finálovom zápase. Pri nástupe na zápas si s každým hráčom a aj rozhodcom podal ruku, pričom som ho musel úctivo pozdraviť. Všetko to sprevádzal prísny protokol, ktorý sme si pred zápasom museli poctivo naštudovať. Dúfam, že ma pozvú rozhodovať aj na nasledujúce MS, ktoré sa v roku 2019 uskutočnia v Juhoafrickej republike. To by bol tiež vynikajúci zážitok.

Záverom rozhovoru nezostáva nič iné len poďakovať za úprimné slová a samozrejme popriať veľa šťastia do súperenia v maďarskej lige.